Existujú dva druhy pohybu.
Jeden je ten, čo poznáme – vedomý, zámerný, zrozumiteľný. Vychádza z mysle, z tých pár odrobiniek mozgu, ktoré si viem ako-tak aktivovať, keď sa mi chce.
Keď som sa konečne odvážila vstúpiť do noci, očakávala som aspoň slabý záblesk hviezd. Ale nebolo tam nič. Tma noci bola absolútna ako nepreniknuteľný závoj, ktorý pohltil všetko.
Žijeme v časoch, ktoré sú takmer dokonalé, a práve preto sú občas úplne neznesiteľné. Milujem pokrok, naozaj. Som prvá, ktorá oslavuje teplú vodu a splachovací záchod, pretože predstava, že by som si mala v mene „návratu k prírode“ odskočiť niekde do mrazivého lesa, ma úprimne nedesí o nič menej než ranná káva bez kofeínu.
